Prečo tréning v resuscitácii?

Udržať si schopnosť  reagovať v kritických situáciách, poskytovať prvú pomoc a mať  zručnosť v neodkladnej resuscitácii je podmienená cyklickým tréningom. Často však absentuje možnosť tréningu resuscitačných výkonov.  Opakovaným tréningom je možné zvýšiť praktickú zručnosť  a fixovať stereotypy, ktoré by sme mali použiť pri riešení situácií bezprostredného ohrozenia života v ambulantnej, ústavnej aj lekárenskej zdravotnej starostlivosti.

 

Je fakt, že prvú pomoc a resuscitáciu často aj zdravotníci podceňujú v mylnom presvedčení, že prvá pomoc sa týka laikov a my ako zdravotníci ju samozrejme ovládame akosi „automaticky".

V praxi pritom neexistuje hranica medzi základnou a rozšírenou neodkladnou resuscitáciou. Rovnako reťaz prežitia symbolizujúca potrebu kontinuálnej pomoci človeku v ohrození života,  je vytvorená spojením článkov prvej pomoci a článkov odbornej pomoci (neodkladnej zdravotnej starostlivosti).

S resuscitáciou sa zdravotnícki pracovníci (mimo ZZS a OAIM) nestretávajú každodenne. Zlyhanie vitálnych funkcií  je situáciou, ktorá nás zaskočí svojou naliehavosťou.  Vyžaduje okamžitú reakciu a neodkladné poskytnutie pomoci.

V ambulantných aj ústavných zariadeniach zdravotnej starostlivosti je na pracoviskách vybavenie k resuscitácii, ktoré zvýši efektivitu resuscitácie (kyslík, dýchací samorozpínací vak, defibrilátor, pomôcky na zabezpečenie priechodnosti dýchacích ciest, liečivá…). Vo vzdelávacom programe sú tréningy zamerané aj na nácvik použitia týchto resuscitačných pomôcok.